Obec Turňa nad Bodvou rešpektuje ochranu vašich údajov

Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies. Je Vaším právom neudeliť súhlas s používaním súborov cookies alebo ich používanie zablokovať. V takom prípade sa môže stať, že bude pre Vás obmedzená alebo vylúčená úplná funkcionalita niektorých častí prehliadanej webovej stránky.

 

Turniansky hrad

Cesta k zrúcaninám

Zrúcaniny Turnianskeho hradu sa rozprestierajú na krasovom kopci nad obcou, v nadmorskej výške cca. 375 m.n.m. Nespevnená cesta za vinohradmi prejde do skalnatého chodníka, ktorý vedie až k zrúcaninám. Cestou uvidíte ryhy v skalnom podloží, ktoré slúžili ako koľajnice pre kolesá kočov, ktoré tu po stáročia jazdili. Miestami dokonca vidno skresané skaly, ktoré lemujú chodník, aby sa hriadele kolies o ne nezasekli. Ak odmeriame vzdialenosť medzi skalným podložím chodníka a vrchom skresanej skaly, a vynásobíme dvoma, zistíme, že kolesá mali priemer cca. 110 cm. Na základe vzdialenosti medzi dvoma ryhami zistíme, že veľkosť rozchodu kolies bol 125 cm, a teda koče boli široké cca. 1 meter.

Zaujímavou je aj ulica Čiga, ktorá sa rozprestiera tesne pod hradným kopcom. Odtiaľ totiž v minulosti prostredníctvom koňom hnanej kladkovej konštrukcie vynášali na hrad rozmernejší náklad (potraviny, stavebný materiál a pod.). Názov územia dnešnej ulice pochádza z maďarského slova csiga (čítaj čiga), čo v tomto prípade znamená kladka. Dolné stanovište „csigy“ sa napríklad zachovalo pod neďalekým hradom Szádvár, v susednom Maďarsku.

Stručné dejiny hradu Turňa

Počiatky Turnianskeho hradu siahajú do 14. storočia. V roku 1357  totiž  kráľ  Ľudovít  Veľký  vydal  stavebné  povolenie trom bratom z rodu Tornaiovcov: Ladislavovi, Egídiovi a Jánovi. Na kopci nad Turňou teda postavili kamenný hrad. Tento prvý rod Tornaiovcov vymrel v roku 1406. V roku 1409 kráľ Žigmund Luxemburský daroval hrad Pavlovi Besenyőmu z Ezdegu a Štefanovi Sáfárovi z Branča. Po smrti Pavla Besenyőa sa majiteľom hradu stal Štefan Sáfár. Jeho syn Silvester taktiež prijal meno Tornai, takto vznikol druhý rod Tornaiovcov. Týmto hrad patril do roku 1476, kedy sa jeho majiteľom stal Imrich Zápoľský a jeho manželka Uršuľa z rodu Bebekovcov. Pravdepodobne oni postavil palác a odolné hradby okolo hradu. V 30. rokoch 16. storočia hrad kúpil Gašpar Horváth z Vinghartu a jeho manželka Jana Likorka. Po smrti Horvátha jeho žena hrad predala Gašparovi Magóchymu. Do rodiny Magóchyovcov sa vženili Michal Káthay a Peter Móricz, takže títo sa neskôr delili aj o hrad. Postupom času sa k vlastníctve dostal potomok Móriczovcov, Mikuláš Keglevich. Od tej doby sa už o hrad delili Keglevichovci a Káthayovci. Žiaľ svoj majetok si dlho užívať nemohli, keďže vypuklo Thökölyho povstanie, nakoľko Maďari sa búrili proti Habsburgovcom. Majitelia Turne sa pridali na stranu povstalcov, preto cisár Leopold I. Habsburský vydal rozkaz na zbúranie hradu. Rozkaz splnil cisársky generál Schulz, ktorý dal hrad v roku 1685 vyhodiť do povetria pušným prachom. Odvtedy sa jeho múry rozpadávajú. V roku 2015 bolo založené občianske združenie Castrum Thorna, ktoré sa spoločne s obcou Turňa nad Bodvou snaží zachrániť kultúrnu pamiatku. Ako ku každému hradu, aj k tomu nášmu sa viaže povesť, ktorá sa odovzdávala z pokolenia na pokolenie.

Povesť o Turni

Hradný pán Bebek mal dve dcéry.  Staršia  Kristína  bola pyšná a krutá. Mladšia Katarína zasa skromná a milá. Po smrti ich otca zdedili hrad. Jedného dňa zavítal na Turniansky hrad Koloman Dessewffy, syn pána hradu Szádvár. Dôvodom jeho návštevy bola krásna Katarína, ktorú chcel požiadať o ruku. Aj Kristína ponúkla svoju ruku Kolomanovi, no mladý rytier ju odmietol. Zo žiarlivosti sa jej v hlave zrodil zlomyseľný plán a bola odhodlaná ho aj naplniť. Jedného letného večera zaľúbenci vysedávali na skale, ktorá bola na hradom kopci. Kristína sa zakrádala v tme, s dýkou v ruke. Skryla sa v kríkoch za skalou a chladnokrvne vrazila dýku do Kolomanovho chrbta. Zlomyseľne zhodila svoj čin na Katarínu. Preto z vraždy obviňovali nevinnú dievčinu. Palatín z Budína nariadil na hrade skúšku viny pri tele mŕtvoly. Každý obyvateľ Turne a okolitých usadlostí musel pri Kolomanovej rakve chytiť do ruky vražednú dýku a komu z nej začne kvapkať krv, ten je vrah. Preukázalo sa, že Katarína je nevinná. Vystriedal sa každý. Na konci, aj keď zdráhajúc sa, chytila dýku do ruky Kristína a kvapky krvi z nej začali kvapkať práve jej.  Keď bolo jasné, kto je vrahom, Kristína prekliala Turňu a otočila dýku proti sebe: bodla sa ňou do srdca.

Flóra a fauna

Hradný vrch a jej okolie je domovom pestrej flóry a fauny, medzi ktorými sú aj niektoré vzácne druhy.

Flóra:

Rumenica turnianska (Onosma tornensis): Je trváca bylina, ktorá má nápadné rúrkovité kvety citrónovožltej farby a je porastená štetinatými, odstávajúcimi chlpmi. Kvitne od začiatku júla (niekedy aj koniec júna) do polovice augusta. Je endemitom Slovenského krasu, patrí medzi ohrozené a miznúce druhy slovenskej flóry.

Zbehovec Laxmanov (Ajuga Laxmannii): Je Subkontinálne–euroazijský druh rozšírený v strednej a v juhovýchodnej Európe. Vyskytuje sa v Maďarsku, na Ukrajine, v Rumunsku, Bulharsku, Srbsku, Grécku a v Turecku. Na Slovensku bol v minulosti nájdený v Slovenskom krase. Výskyt je už niekoľko desaťročí považovaný za zaniknutý a druh za vyhynutý.

Vzácne sú aj iné druhy vegetácie, a to žltuška smradľavákavyľ a kostrava

Najčastejšie sa vyskytujúce dreviny sú jaseň mannový (Fraxinus ornus) a dub plstnatý (Quercus pubescens), ktoré kvitnú od apríla do mája.

Fauna:

Zo živočíchov sa tu vyskytuje užovka hladká (Coronella austrica), jašterica zelená (Lacerta viridis) a teplomilné slimáky, napríklad slimák pásikavý (Cepaea vindobonensis).

Vyskytuje sa tu ešte aj srnčia (Capreolus capreolus) , jelenia zver (Cervus elaphus) občas s výskytom diviaka lesného (Sus scrofa).

Zaujímavosťou je, že diviak bol vyobrazený aj na rodinnom erbe Tornaiovcov, ktorej členovia dali v roku 1357 hrad postaviť.